Zafír a Elis

,,Zafír, poď už!" zakričala na pomalého koňa Elis, mladá jazdkyňa. Zafír zaerdžal a pohodil strapatou hrivou. Elis sa zasmiala. ,,No čo? Zafírovi sa nechce?" opýtala sa jej mama Miroslava. ,,Ale veď jasné." mykla plecami Elis. Otočila sa smerom k Zafírovi a vysadla mu na chrbát. ,,Tak, Zafír, ideme?" Zafír hlasno zaerdžal a preskočil drevený plot. 

,,Hm..." potichu rozmýšľala Elis. Naklonila sa dopredu a zašepkala: ,,Nejdeme k vodopádu?" Zafír sa jej pyskom obtrel o líce a vzopäl sa na zadné nohy. Cválal, ako keby mu išlo o život a... ihneď boli pri vodopáde. Zafír vošiel do vody – aj s Elis. ,,Čo to stváraš, Zafír?" nechápala Elis. Zafír však dobre vedel čo chce. Za vodopádom zazrel niečo lesklé. Niečo žiariace. Niečo... čarovné. Keď prešli cez vodopád videli, že tam trocha sucha. Elis sa triasla od zimy. Ach, ten studený vodopád. pomyslela si Elis. Zafír naschvál pohodil hrivou, aby zakryl Elis. Elis ho objala okolo šije. Ako otvorila oči... takmer im neuverila. Zafír zaerdžal a stúpil bližšie. Elis z neho zoskočila a premerala si vec, ktorú tam objavili. Bola to magická guľa. Chystala sa magickej gule dotknúť, no vzápätí sa zamyslela. ,,Čo urobí tá guľa? Môže nám ublížiť?"  

Elis po chvíli potriasla hlavou. Zase načiahla ruku a dotkla sa jej. Záblesk! Elis padla na tvrdý kameň a Zafír sklonil hlavu. Obtrel sa pyskom Elis o líce a zaerdžal. Elis pomaličky otvorila oči a vstala zo zeme. ,,Au, to som si riadne udrela hlavu." trpko si pomyslela Elis. ,,Ozaj, to bol zlí nápad."  dodala v mysli. Pozrela sa na Zafíra. Kopytom klopkal na tvrdý kameň. Elis zalapala po dychu. Vyrástla tam veľká jabloň. ,,T... to a... ako si spravil?!" Zafír načiahol hlavu k magickej guli, ako keby si myslel, že pomocou nej. ,,Dokážem to aj ja?" opýtala sa a načiahla ruky na okraj kameňa. ,,Čerešňa!" pomyslela si Elis. ,,Chcem aby vyrástla čerešňa!" Čerešňa vyrástla. Elis zalapala po dychu. ,,Polej ju vodou!" prikázala v duchu. Aj voda prišla. ,,Sfúkni plody!" Aj to sa stalo. ,,Spáľ jednu čerešňu!" Spálilo. ,,To sú živly!" zvýskla Elis. ,,Živly ako čary!" 

Zafír nazrel von. ,,Čo vidíš?" opýtala sa Elis. Zafír stúpil k jabloni, aby Elis mala miesto. Nazrela von. ,,Prosím?! Už je toľko hodín?! Zafír, ideme!" Vyskočila Zafírovi na chrbát, kôň sa vzopäl na zadné nohy a skočil von. ,,Ach, už zase tá studená voda." trpko si pomyslela Elis. O chvíľu Zafír zastal. Rysy. Jeden rys zozadu, druhý spredu. ,,Áááááá! Rysy!" vykríkla Elis keď padala na zem, lebo Zafír a vzopäl na zadné a kopol. ,,Zafír! Pozor!" skríkla. Jeden rys chcel Zafíra uhryznúť do prednej nohy, ale Elis ho kopla a postavila sa. ,,Si silnejšia než by si si myslela!" odhodlane si pomyslela Elis. ,,Choďte preč, rysy! Nechajte nás na pokoji! My sme vám čo spravili?! Ublížili sme vám, alebo čo?!" zvrieskla Elis na rysy. Vysadla Zafírovi na chrbát a odcválali. O chvíľočku sa Elis pozrela ponad plece. Rysy už tam neboli. ,,To som ich mohla riadne vystrašiť, nie?" opýtala sa potichu Elis. Zafír súhlasne prikývol. 

,,Zafír! Škrabanec! Stoj!" zastavila Zafíra. ,,Ošetrím ti to." ,,Veľký list!" prikázala v duchu. List sa objavil. Veľkým listom obmotala Zafírovi poranenú prednú nohu. ,,Keď dôjdeme domov musím ti list dať dole. Mama by sa vypytovala, odkiaľ ho mám. Hádam, by som jej nepovedala, že som to kúpila na trhu! To by neuverila." Elis sa pozrela na Zafíra, potom na oranžovkastú oblohu. ,,Poďme." Elis sa postavila zo zeme, vysadla Zafírovi na chrbát a kôň začal o niečo pomalšie cválať. Elis len sedela, občas pohladila Zafíra a dúfala: ,,Prosím, nepostretnime žiadnu zver. A keby sme postretli, nech nám neublíži!" 

,,Zafír, už sme tu. Zastav sa." Zafír sa zastavil, Elis mu dala dole veľký list a odkráčali do stajne. Elis doniesla Zafírovi seno. Trošku ho očistila, rozčesala mu hrivu a... všimol si ich otec mladej jazdkyne, Martin. ,,Čo vy tu?" vypytoval sa. ,,M... m... my?" koktala Elis. ,,Vidíš tu iného kto by sa teraz vrátil? Kde si bola tak dlho?" vypytoval sa Martin. ,,My sme boli pri vodopáde." povedala Elis. ,,Vlastne... za vodopádom." ,,Tak dlho?" začudoval sa Martin. ,,No hej, ale ako sme sa vracali sme postretli..." na chvíľku mlčala. ,,Rysy." ,,Ako prosím?!" vyvalil oči otec. ,,Rysy." zopakovala Elis. ,,A poškrabali Zafíra." ,,Ach, chudák. No, nevadí." smutne povedal otec. ,,Choď si ľahnúť, Elis, už je veľa hodín." ,,Dobre oci. Dobrú noc!" povedala Elis a objala otca. Ešte pohladkala Zafíra, vyšla zo stajne, tak isto – objala svoju mamu, prezliekla sa a raz – dva do postele. Ešte trošku čítala knihu a potom zhasla. Pozrela sa von oknom. Mesačné svetlo jej svietilo na paplón. Ešte raz si premietla v hlave čo sa dnes stalo. Zatvorila si oči a potichučky zašepkala: ,,Dobrú noc, rodina."