Krátke rozprávky
Vitaj na poličke Krátke rozprávky. Tuto si môžeš prečítať kratšie rozprávky. V každom je niečo poučného a sú vhodné aj ako "rozprávky na Dobrú noc". V každej sú zvieratká, ktoré rozprávajú a konajú ako my ľudia.
Dobre, už to nejdem naťahovať. Prajem Ti príjemné čítanie.
Jazvec Rujo a mediar Placák
05.08.2024
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden jazvec. Volal sa Rujo. Veľmi si strážil svoj domov.
Raz sa vedľa Rujovej nory prechádzal mediar. On sa volal Placák. Nora sa mu celkom zapáčila, tak vošiel do nej.
Keď sa Rujo vrátil domov, ihneď si ho všimol a osopil sa naňho: ,,Hej, ty si kto!?" Mediar sa zľakol a potichu zakoktal: ,,Ja... ja som... hm... me... mediar... Placák."
,,A prečo si v mojej nore!?"
,,Ja... ja som si myslel, že je táto nora opustená, tak som do nej vošiel." vysvetlil a smutne dodal: ,,Vieš, ja nemám domov."
,,No a!? Nemáš čo hľadať v mojej nore!"
Placák smutne vyšiel z nory a išiel si hľadať nový domov.
Onedlho k Rujovi prišla zajačica Lera.
,,Ahoj, Rujo!" pozdravila ho Lera, keď vošla do nory. Videla, že je Rujo akosi bez nálady, tak sa ho spýtala: ,,Rujo, čo sa deje?"
,,Ach, Lera! Ahoj!" pozdravil ju, keď si ju všimol. Potom jej všetko vyrozprával.
,,Och, Rujo!" zvolala a začala ho poúčať. ,,Rujo, kto potrebuje pomoc, musíme mu pomôcť!"
,,Ale... ale..."
,,Ále! Choď za ním a pomôž mu!" prikázala mu Lera.
,,Asi máš pravdu." pripustil Rujo. ,,Idem za ním!"
,,Placák! Placák!" kričal. ,,Spravil som obrovskú chybu. Prepáč. Poď bývať do mojej nory!"
Keď to Placák začul, ihneď pribehol k Rujovi a vďačne mu povedal: ,,Ďakujem! Ďakujem ti! Si ten najlepší jazvec!"
A od tej chvíle bývajú spolu a sú tí najlepší priatelia v celom lese.
Koniec.
Príbehy od zvieratiek
06.08.2024
Jeden pekný večer si posadali piati zvierací kamaráti do dokonalého kruhu a začali si pri malom táborovom ohni rozprávať príbehy.
Ako prvý začal huňatý čau - čau Bundo. Príbeh znel takto: ,,Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna jaskyňa a v nej medveď. Bol strašidelný, takže preto sa volal... hm... Štrašo. Raz do jaskyne vošiel..."
,,Počkaj!" skríkla vlčica Rína.
,,Čo sa deje?" prekvapene sa spýtal čistotný medvedík Čisi.
,,Fúzko sa bojí." povedala Rína.
,,Bojí?" nechápal odvážny škrečok Boro.
,,Treba myslieť aj na ostatných." povedala Rína a spýtala sa kocúrika Fúzka: ,,Čo sa stalo? Prečo sa bojíš?"
,,Ja sa veľmi bojím medveďov." povedal kocúrik tichým chvejúcim sa hlasom.
Vlčica chvíľu rozmýšľala a potom navrhla: ,,Čo by bolo keby sme sa zahrali tak, že každý povie jednu vetu a tak nám vznikne príbeh!"
Fúzkovi sa nápad Ríni páčil, tak neváhal a začal hru: ,,Kde bolo tam bolo bola raz jedna kačka, ktorá si myslela, že je mačka."
Čisi sa zachichotal a pokračoval: ,,Volala sa Kačka Mňaukačka."
Potom pokračoval odvážny Boro, potom Bundo, ďalej Rína a tak dookola. Potom si len všimli, že postupne zaspávali. A tak pri táborovom ohni spali celú noc až do rána.
Koniec.
Myška Hryzka
14.08.2024
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna myška - Hryzka. Mala dva veľké hryzáky. Myška Hryzka, všetko hrýzla.
Jeden deň sa prechádzala pri veľkom dube a na zemi našla niečo, čo vyzeralo ako nejaké jedlo. Tak doň zahryzla. Bolo to tvrdé. Hryzka si všimla, že sa jej z jedného hryzáka odlomil jeden poriadny kus.
Na dube však bývala jedna veverička - Ryšavička. Začula, že niekto plače. Rýchlo pribehla plačúcemu zvieratku a všimla si, že je to myška Hryzka.
,,Hryzka, čo sa stalo?" spýtala sa veverička Ryšavička.
,,Och, Ryšavička." povzdychla si Hryzka. ,,Na zemi som našla niečo, čo vyzeralo, ako nejaká pochúťka. Ale ako som do nej zahryzla, z jedného môjho hryzáka sa odlomil jeden kus."
,,Jajáj, Hryzka. Nemôžeš spapať všetko čo je na zemi." vysvetlila Ryšavička. ,,No, poď. Zavediem ťa k jednému dobrému zubárovi." dodala.
A tak sa vybrali k zubárovi - pánovi Sovovi. Keď tam dorazili, vysvetlili mu čo sa stalo. Hryzka len počula raz vŕtanie, raz klopkanie. Pán Sova jej pekne nahradil zlomený kúsok hryzáka umelým.
Myška si potom len lámala hlavu nad tým ako to pán Sova vedel tak dokonale urobiť. Umelý kúsok mal takú istú farbu, dĺžku a dokonca ani nebolo vidno ako bol "zlepený".
,,Ďakujem, pán Sova!" poďakovala sa mu Hryzka. Pán Sova s úsmevom prikyvoval. ,,Len si naň dávaj pozor." povedal pán Sova. ,,Na zemi je veľa vecí, ktoré ti môžu spôsobiť takúto škodu." dodal varovným hlasom.
Keď Hryzka s Ryšavičkou už boli pod dubom, Hryzka povedala: ,,Ďakujem ti Ryšavička, ale už asi musím ísť."
,,Dobre, Hryzka." odvetila Ryšavička. ,,Ale sľúb mi, že nepochrumkáš iným zvieratkám zásoby na zimu a že budeš papať len to čo je tvoje. A sľúb mi aj to, že čo nájdeš na zemi nezješ." dodala. Myška Hryzka prikývla. ,,Dobre, Ryšavička, sľubujem." povedala.
,,A vieš čo Hryzka, ak sa trošku zmeníš, budeš mať veľmi veľa kamarátov, ver mi." dodala veverička. Myška na ňu vyvalila oči. ,,Odkiaľ to vieš?" spýtala sa. Ryšavička sa usmiala. ,,Vieš, Hryzka, aj ja som bola presne taká ako ty. A to isté čo sa stalo tebe, sa stalo aj mne." vysvetlila veverička Ryšavička.
O nejaký čas si myška Hryzka všimla, že to čo povedala Ryšavička sa splnilo. Trošku sa zmenila a už ju potom pozývali kade - tade, na oslavy, na párty a mala stále a stále viac kamarátov.
Koniec.