Kopyto a kamaráti

29.09.2024

Jedného dňa si išiel Kopyto ráno trošku zacválať, ale zašiel priďaleko a stratil sa. ,,Kde to som? Kde je moje stádo?" povedal Kopyto, zastal ​​a obzrel sa. ,,Hm, možno niekto vie, kde je moje stádo." pomyslel si Kopyto a vošiel do lesa.

,,Kto si?" oňuchal Kopyto malé stvorenie. ,,Som víla, Elena, a toto je môj zajačik, Skočko." odpovedala víla. ,,A ty si kto?" prekrížila si ruky na hrudi. ,,Som Kopyto, divoký kôň." odpovedal Kopyto na otázku Eleny.

,,Elena, nevieš, kde je moje stádo?" spýtal sa Kopyto. Elena pokrútila hlavou. ,,Ani ja." povedal Skočko. ,,Ani ja neviem. Dúfal som, že mi to budete môcť povedať." povedal smutne Kopyto.

,,Dobré ráno, Kopyto." pozdravila sa Elena milým hlasom. Sedela na kamienku a upravovala si ružové šatôčky. 

,,Dobré ráno!" pozdravil sa Kopyto a obzrel sa. ,,Akože ste nerobili nič?" spýtal sa. ,,Teda okrem raňajok." rýchlo dodal. Kopyto vedel, že nič neurobili, pretože nebol neporiadok. ,,Čakali sme ťa." Elena pokrčila plecami. 

,,Ďakujem za raňajky, ale musím ísť nájsť svoje stádo." povedal divoký kôň. ,,Ideme s tebou." vyhlásila víla. ,,Ale ako?" spýtal sa Kopyto. ,,Sadneme si na tvoj chrbát." odvetila Elena. ,,A prečo chcete ísť so mnou?" spýtal sa Kopyto. ,,Aby si nebol sám."  povedala Elena. ,,Tak poďme!" vyhŕkol Kopyto. Elena a Skočko si sadli na chrbát Kopyta a vybrali sa na cestu. 

,,Kto je to tam?" spýtala sa Elena Kopyta. ,,Nemám tušenie." odpovedal na otázku víly divoký kôň. ,,Poďme to zistiť!" zakričal sivý zajačik. 

,,Ahoj! Kto si?" spýtal sa Kopyto. ,,Ja som Macko, pes. A ty si kto?" spýtal sa hnedý psík. ,,Ja som Kopyto, divoký kôň, toto je Elena, víla, a on je Skočko, jeden zajačik." vysvetlil Kopyto. ,,Pozri, Macko, nevieš, kde je moje stádo? Ani jeden z nás to nevie." dodal. ,,Prepáč, Kopyto, ale nie. Ale ak to pomôže, pôjdem s tebou a pomôžem ti s hľadaním." povedal Macko. ,,Ďakujem pekne." odvetil vďačne Kopyto. 

,,Kde sme?" spýtala sa Elena Macka a obzrela sa. ,,Sme tam kde bývam." oznámil hrdo Macko. ,,Macko, ty bývaš v jaskyni?" spýtal sa Kopyto. ,,Áno." povedal. 

,,Môžeme tu prespať?" spýtal sa Kopyto Macko. ,,Samozrejme, že áno." odpovedal Macko na otázku divokého koňa.

,,Som vegetarián, Elena. Nejem mäso." povedal Macko, pretože si všimol, že víla od neho drží odstup a že si ho neustále vystrašeným pohľadom premeriava. 

,,Tak ideme ďalej?" opýtal sa ráno divoký kôň. ,,Áno!" vykríkli všetci naraz. 

Ako šli ďalej sa stretli so sobom. ,,Ahoj, ako sa voláš?" spýtal sa Kopyto soba. ,,Ahojte! Som jeden sob, Blesk. A vy ste kto?" spýtal sa sob Blesk. ,,Ja som Kopyto, divoký kôň, ona je Elena, jedna víla, malý zajačik je Skočko a on je Macko, jeden pes." vysvetlil Kopyto. ,,Pozri, Blesk, nevieš, že kde je moje stádo? My, žiaľ, nevieme." dodal. ,,Nie, Kopyto, prepáč." povedal Blesk. ,,Ale ja som zázračný sob, takže viem lietať. A možno z výšky by som uvidel tvoje stádo!" vyhŕkol. ,,Urobil by si to pre mňa?" spýtal sa s nádejou v hlase Kopyto. ,,Samozrejme! Počkaj, vzlietnem a obzriem sa." odvetil Blesk. 

,,Aha, tam je!" vykríkol Blesk. ,,Ďakujem ti, Blesk!" poďakoval sa sobovi Kopyto. 

A tak si žijú spolu, šťastne a veselo. 

Koniec.