Druhá kapitola

  ....

,,No? Aké je byť vodkyňou?" spýtal sa na ďalší deň ráno Marwin, Felicitin bratranec. Felicita sa akurát prechádzala popri riečke. ,,Normálne." odvetila vodkyňa. Marwin sa na ňu neveriacky pozrel. ,,Ozaj?" Felicita si povzdychla. ,,V noci som nad tým rozmýšľala." začala. ,,A trochu sa cítim... divne." ,,Prečo?" spýtal sa Marwin. ,,Ani neviem. Neviem ako sa má vodkyňa správať, čo mám robiť? Ani mi to nemal kto vysvetliť! Nijaká vlčica, ktorú poznám, vodkyňou svorky nebola. A nechcem sa povyšovať len za to, že som prvá vodkyňa svorky v histórii!" Marwin a Felicita sa zachichotali. O chvíľu však vlk zvážnel. ,,Cítiš sa, akoby si mala na krku celú svorku?" spýtal sa. Felicita neisto prikývla. ,,Trochu." odvetila. ,,Čo ak budem zlá vodkyňa?" ,,Nebudeš." snažil sa ju presvedčiť Marwin. ,,Starý otec by bol na teba hrdý." dodal zasnene. Felicita pokrčila nosom. ,,Podľa mňa ani nie." ,,Prečo?" spýtal sa zaskočene Marwin. ,,Chcel, aby bol vodcom samec." vysvetlila Felicita. Marwin na ňu opäť neveriacky pozrel. ,,A odkiaľ to viete, vodkyňa?" Felicita chvíľu váhala a obaja preskočili na druhú stranu riečky. ,,Ak chceš, povedz to." povedal hlas starej mamy. ,,Je to na tebe." Felicita prikývla. ,,Viem." šepla.

,,Vodkyňa, ešte ste mi neodpovedala..." pripomenul Marwin. Felicita si povzdychla. ,,Ak ti to poviem, budeš mi veriť?" spýtala sa. ,,Mal by som." povedal vlk. ,,Povedz mu to." podporil ju hlas starej mamy. ,,Povedala mi to stará mama... " odvetila a hlas sa jej zachvel. ,,Kedy?" vyvalil na ňu oči Marwin. ,,Asi predvčerom..." odvetila. ,,A ako, prosím ťa?" povedal Marwin. ,,A teraz mi neveríš." zamumlala Felicita. ,,Lebo je to nemožné!" vyhŕkol Felicitin bratranec. ,,Ale je to pravda!" protirečila vlčica. ,,Rozprávala som sa s ňou. Videla som jej siluetu z hviezd." ,,Tak mi ju ukáž." povedal vlk. Felicita naňho prísne zazrela. ,,Ešte si to rozmyslím." 

Felicita sledovala Marwina, Maxwella a niektorých ďalších vlkov ako sa naháňajú medzi stromami. Maxwell omylom skočil do rieky. ,,To sa tu kedy zjavilo?!" počula Felicita Maxwellov hlas. Felicita sa zachichotala. Už bolo okolo dvanástej, ale vĺčikovia sa hrali medzi stromami v tieni. 

Mladí vlci sa ďalej naháňali. Marwin narazil bokom do stromu. ,,Čo si slepý, Marwin?!" zakričal naňho Hugo, Felicitin brat a vlci sa zasmiali. ,,Áno..." povedal Marwin so zamrznutým úsmevom. ,,Au..." zamumlal. 

,,Och..."šomral si popod nos Marwin večer pri jazierku. ,,To veľmi bolí!" ,,Zažil si ty už aj inú bolesť?" Felicita k nemu podišla, no ani sa naňho nepozrela. Dívala sa na Mesiac. ,,Akú inú?" nechápal Marwin. ,,Inú." odvetila Felicita. ,,Nie fyzickú." ,,Raz." povedal vlk. ,,Kedy?" spýtala sa Felicita. Marwin si smutne povzdychol. ,,Keď zomrel starý otec." šepol. ,,Ja tak isto, iba so starou mamou." odvetila Felicita. 

,,A rozmyslela si si to?" spýtal sa po chvíli vlk. ,,To s tou siluetou starej mamy. Ukážeš mi ju? Vedel by som sa takým spôsobom stretnúť aj so starým otcom?" ,,Dobre." začala Felicita a jeho druhú otázku ignorovala. 

Felicita zavyla na Mesiac. ,,Felicita!"