6. kapitola

29.10.2024

,,Už si tu?" zamrmlala ospalo Belle. ,,Áno." odvetila Lassie a posadila sa do žltého kresla. O niekoľko sekúnd sa však postavila. Už stála na prahu dverí a vtom sa ozval nahnevaný hlas Belle: ,,Kam už zase ideš?" Lassie sa prudko otočila. ,,Idem do kuchyne." odvetila. 

V kuchyni Lassie už krájala chlieb. Vybrala z chladničky maslo i jahodový džem a začala ich natierať na krajce chleba. 

,,Lassie?" ozval sa mamin hlas. ,,Áno, mami?" ,,Ty čo robíš?" spýtala sa jej Maria. ,,Raňajky." odvetila Lassie. Maria sa posadila do tureckého sedu a Lassie jej podala tanier s krajcom chleba. ,,Ďakujem." povedala Maria. ,,Hneď bude aj čaj." oznámila Lassie.

Naliala do hrnčekov horúci čaj. ,,Idem zobrať Belle raňajky." Maria na Lassie vyvalila oči. ,,Načo?" opýtala sa prekvapene. Lassie si povzdychla. ,,Bude to tak lepšie. Vieš, aby sme sa nehádali." Lassie sa v skutočnosti bála len toho, že ak by sa s Belle opäť pohádali, mohla by vyzradiť jej tajomstvo o Meteorovi. 

,,Nech sa páči." Lassie podala Belle tácku s jej raňajkami. Belle si ju premerala ale nič zatiaľ nepovedala. Lassie si sadla do kresla a zavrela oči. 

,,Čo robíš?" spýtala sa ostro Belle. Lassie otvorila oči, pozrela sa na Belle a mykla plecami. ,,Relaxujem." odvetila. 

,,Čo by bolo, keby sme sa išli poprechádzať do parku?" navrhla poobede René. Lassie mykla plecami. ,,Môžeme." V tom jej napadol Meteor a tá zlatistá voda s čím poliala čerešňu. ,,Som zvedavá na čo to slúžilo." pomyslela si Lassie. 

,,No chytro, poďte už!" poponáhľala sesternice René. ,,Už ideme!" Lassie schmatla Belle za zápästie a bežala s ňou na schodoch. ,,Vy tu vážne nemáte výťah?!" fňukala Belle. ,,Nie, na čo?" odvetila Lassie a v duchu sa zasmiala. 

,,Aleluja!" vydýchla si Belle keď zostúpila z posledného schodíka. Lassie na ňu cez plece zagánila, ale Belle si ju vôbec nevšímala. 

,,Aha, dievčatá!" zvolala René. ,,Aká krásna japonská čerešňa!" Lassie sa pousmiala. ,,Vďaka môjmu Meteorovi." pomyslela si. Čerešňa bola opäť "oblečená" do svojich krásnych ružových kvetín. Lassie k nej podišla a bruškami prstov pohladila koreň stromu, ktorý trochu vytŕčal zo zeme. Potom prešla ku kvetinám. ,,Odtrhni mi jeden!" prikázala Belle. Lassie si povzdychla, ale radšej to urobila. Podišla k svojej sesternici a podala jej ružový kvet japonskej čerešne. Belle si ju vážne premerala. Lassie sa otočila a sadla si k čerešni. ,,Nemôžem riskovať." pomyslela si a zhlboka sa nadýchla. ,,Keď to Belle vyzradí, budem mať prísne zakázané vôbec chodiť von. Ach, Meteor..." Zrazu do jej lona padol kvet čerešne. Lassie sa obzrela. Uvidela siluetu koňa, ktorý stojí medzi stromami. Lassie vyskočila na nohy, kvet si sponkou pripla do vlasou a podišla k svojej tete. ,,René?" ,,Áno, Lassie?" René sa na ňu pozrela. ,,Môžem sa ísť prechádzať medzi stromy?" spýtala sa Lassie s nádejou v hlase. René prikývla. ,,Choď, ale dávaj si pozor." Lassie sa rozžiarili oči. ,,Ďakujem!" vyhŕkla. 

Odbehla a o chvíľku sa ocitla v "lese parku". Obzrela sa a uvidela čierneho koňa s rohom. Lassie k nemu pribehla. ,,Meteor!" zvolala. ,,Čo tu robíš? To si každý deň chodíš takto na vychádzky?" Meteor huncútsky sklopil pohľad a švihol chvostom. Lassie sa pousmiala, ale o chvíľu zvážnela. ,,Meteor, nikdy by som si neodpustila ak by sa ti niečo stalo. Si veľmi vzácna bytosť. Nemôžem dovoliť nikomu, aby mi ťa vzal." Meteor sklonil hlavu a sklopil pohľad. Uši sklopil dozadu. Lassie ho objala. 

,,Meteor..." šepla Lassie. ,,Poď." Jednorožec ju potichu nasledoval.

Lassie s ním podišla na malú čistinku a sadla si na pník stromu. Slnko zrazu vysvietilo. Jeho lúče Lassie príjemne zohriali. ,,Keď už bude obloha tmavšia, vráť sa na strechu." prikázala mu. ,,A dávaj si obrovský pozor. Ak začuješ alebo uvidíš, že niekto prichádza vbehni pomedzi stromy. Prípadne, sa môžeš opatrne vrátiť na strechu, ale to len ak naozaj nemáš inú možnosť." Meteor prikývol. ,,Ja sa teraz musím vrátiť k René - mojej tete. Keď sa nevrátim do piatich minút, určite ma začne hľadať. Ale večer sa vidíme." Lassie ho na rozlúčku objala a potom sa stratila v "lese parku". 

,,René, som tu!" Lassie k nej pribehla. ,,Kde si bola?" spýtala sa povýšenecky Belle. ,,Belle." René na ňu zagánila, akoby chcela povedať: nepýtaj sa už toľko! ,,Lassie sa bola poprechádzať." odvetila. Lassie prikyvovala. Belle si ju už opäť premeriavala a ruky si prekrížila na hrudi. 

,,Dievčatá, poďte!" poponáhľala ich René. Lassie s Belle za ňou bežali. O niekoľko minút už stáli pred vchodovými dverami a čakali, kedy im teta Lassie otvorí vchodové dvere. Kľúče jej požičala Maria. 

,,Druhý kľúč." pripomenula svojej tete Lassie, keď sa do hlavných vchodových dverí snažila vopchať zlý kľúč. René sa zapýrila a vymenila kľúč. 

,,Podaj mi mobil!" prikázala Belle pred spaním. Lassie akurát vchádzala do izby. Schmatla telefón Belle, zavrela za sebou dvere a podala jej ho. Belle si ju opäť premerala. ,,Čo je s tebou?" ostro sa spýtala. Lassie na ňu vyvalila oči. ,,Nič." odvetila. ,,Koniec." pomyslela si Lassie. ,,Asi ma odhalila."

,,Si so mnou príliš milá." povedala Belle. ,,Za normálnych okolností by si toto nerobila. Prinesieš mi raňajky do postele, odtrhneš mi kvet, podáš mi mobil... Prezraď mi, čo máš za lubom?" ,,Nič." Lassie sa snažila zamaskovať nervozitu, no nešlo jej to. Bola červená jak paradajka. ,,Ale." odvetila Belle a mávla rukou. ,,Niečo chceš." Lassie naschvál klesla na žltú pohovku. ,,Nie, nechcem!" 

,,Dobre." povedala po chvíli Belle. ,,Ak mi to neprezradíš dnes, povieš mi to zajtra." Belle si ľahla a Lassie sa oprela o operadlo pohovky. 

,,Pôjdeš dneska k tvojmu jednorožcovi?" Lassie prikývla. ,,A ako sa volá?" spýtala sa. ,,Meteor?" Lassie opäť prikývla a o niekoľko minút si povzdychla. ,,Ak by sme sa opäť pohádali, vyzradila by si moje tajomstvo o mojom nočnom jednorožcovi?" spýtala sa Lassie. Počula a cítila, ako jej srdce divo bije. 

,,Nemala by som..." Znelo to, akoby Belle na to sama nevedela odpoveď. ,,Tak to je skvelé." pomyslela si Lassie s neveľkou radosťou. ,,Nemala by som, ale poznáš ma." vyjadrila sa po chvíli sesternica Lassie. ,,Ak sa nahnevám, je dosť pravdepodobné, že to vykecám. Ale ak mám chladnú hlavu, asi nie, no neviem to povedať naisto... Však ma poznáš." Lassie pokrčila pery. ,,Poznám." ,,Žiaľ."  domyslela si.