5. kapitola

25.10.2024

,,Meteor!" zašepkala Lassie. Meteor k nej opatrne podišiel a obzeral sa. Lassie ho len pohladkala na boku. ,,Čo sa deje?" šepla. Meteor ju hlavou postrčil a ona o krok ustúpila. Jednorožec sa postavil pred Lassie a premeriaval si strechu bytovky. 

Vykročil o krok dopredu. Sklonil hlavu, ovoňal strechu a zastrihal ušami. ,,Meteor!" vyhŕkla Lassie. Meteor len zafŕkal, nič viac a nič menej. Zrazu sa v tme niečo pohlo a jednorožec o krok ustúpil. Lassie k nemu pribehla a dotkla sa jeho chrbta, ale Meteor ju opäť postrčil dozadu. 

,,Prosím, neurob mi nič!" ozval sa v tme slabý hlások. Zrazu sa Lassie zdalo, akoby sa strecha bytovky na jednom mieste pohla. ,,To nemôže byť..." zamrmlala Lassie. ,,Niekto je pod mojou dekou!" vyhŕkla. Meteor chytil do zubov sivú deku a prudko ho potiahol. Pod dekou sa krčilo dievča s tmavými vlasmi. ,,Belle!" zakričala nahnevane Lassie a chytila jej zápästie. Potiahla ju a Belle už stála na vlastných nohách. V rukách nemala nič, takže našťastie fotiť nemohla. 

,,Čo chceš?!" ostro sa spýtala Belle a snažila sa vyslobodiť si zápästie. Meteor si ju premeriaval a Lassie jej otázku ignorovala. ,,Nebudem sa ťa to pýtať ešte raz!" ,,Ani nemusíš." odvetila Lassie a povolila zovretie zápästia Belle. ,,Poviem ťa!" vykríkla Belle. Meteor zaerdžal a svoj pohľad upieral na Belle.

,,Čo odo mňa chceš?" spýtala sa Lassie. Belle ukázala Meteora. ,,Toto!" povedala. Lassie potriasla hlavou. ,,Jeho  nemôžeš." odvetila a potom dodala: ,,Prečo ma špehuješ?" Belle odvrátila hlavu a mlčala. Nakoniec však začala hovoriť: ,,Už včera so zaregistrovala, že sa vykrádaš z izby, ale myslela som si, že potrebuješ ísť na záchod alebo sa napiť. Ale zaspala som. Dneska som zahrala, že spím a potajomky som sa na teba pozerala, ako sa vykrádaš z izby. Potichu som ťa nasledovala a teraz sme tu." Lassie netušila čo má povedať alebo spraviť. 

O chvíľu sa však rozhodla. Schytila zápästie Belle a vláčila ju do bytu. ,,Nechaj ma!" kričala po celú cestu Belle. Lassie otvorila dvere ale potom ich hneď zavrela. ,,Ak hocikomu hocičo povieš, potom uvidíš!" vyhrážala sa Lassie, hoci ešte nemala potuchy aký trest na Belle bude čakať. ,,Potom čo uvidím? Hm!" odvrkla Belle piskľavým hlasom. 

Zrazu sa ozvalo klopkanie kopýt. Lassie sa prudko otočila a uvidela Meteora ako si vykračuje po schodoch. V jeho očiach však zazrela náznak obáv a radšej ho nechcela začať karhať. ,,Meteor..." šepla po  chvíli Lassie. ,,Radšej to dneska nechajme." Jednorožec nechápavo naklonil hlavu nabok.  ,,To kvôli Belle." vysvetlila Lassie. 

,,Meteor, choď na strechu, potom tam ešte zbehnem." povedala po chvíli. Meteor ju poslúchol, ale Lassie netušila, čo má s Belle spraviť. 

,,Dohodnime sa." začala o chvíľu Lassie. ,,Ak o Meteorovi a o mojich jazdách nikomu nič nepovieš, dám ti desať eur z môjho vreckového." Belle začala premýšľať a premeriavala si Lassie. ,,A raz si môžeš prísť s nami zaklusať." dodala. ,,Dobre." odvetila povýšenecky Belle a potriasla Lassie rukou. 

,,Poď." povedala po chvíli Lassie a vošla, spolu s Belle, do bytu. ,,A kedy si môžem ísť zacválať?" spýtala sa šepkajúc Belle, keď potichu cupkali do izby. ,,Zaklusať, som povedala." opravila ju Lassie a Belle si sadla na okraj postele. Očividne ju to veľmi zaujala. ,,Ešte si mi neodpovedala na otázku." pripomenula. Lassie si povzdychla. ,,Čoskoro." odvetila a vybrala zo svojej skrine malý ruksak. 

,,Kam ideš?" vyzvedala sa Belle. ,,Zoberiem niečo Meteorovi, okej?" odpovedala Lassie a potom rýchlo dodala. ,,O takýchto nikomu ani muk, chápeme sa?" Belle prikývla.

Lassie vzala z chladničky kapustu, o ktorej jej mama vravela, že ju nepotrebuje, a vložila ju do batoha. Zobrala aj dve červené jablká, kefu a kľúče. Pootvorila dvere, vyšmykla sa na chodbu, zavrela dvere a vybehla na strechu.

,,Tu som!" povedala Lassie a Meteor k nej podišiel. Vložil je pysk do dlaní a pritúlil sa k nej. Lassie ho pobozkala na čelo. ,,Priniesla som ti niečo." odvetila a vybrala z batoha kapustu. Meteor si z nej odtrhol a pomaly zjedol celú kapustu. Lassie mu dala jablká. Meteor ich s chuťou zjedol. 

Lassie naňho hodila sivú deku, čo nechali spolu s Belle na streche, a vybrala kefu. Meteor si ľahol na brucho a Lassie si sadla vedľa neho. Pomaly mu začala rozčesávať čiernu hrivu.

,,Kiežby som ťa mohla zobrať do bytu..." zamrmlala Lassie a jednorožec potichu zafŕkal. Pyskom sa obtrel Lassie o líce a potichu pritom erdžal. 

Lassie sa pozrela na svoje náramkové hodinky. Bolo jedenásť hodín a deväť minút v noci. ,,Už by som mala ísť." povedala. Meteor zaerdžal a Lassie si povzdychla. ,,Prepáč..." odvetila. ,,Bojím sa." Meteor zastrihal ušami a o chvíľu ich mal ohnuté dozadu. Lassie ho objala. ,,Bojím sa, že Belle to povie mame a..." Na chvíľu sa odmlčala. ,,A, že by ti mohol niekto niečo urobiť." Meteor si položil do jej lona hlavu. Lassie ho pohladkala. ,,Si taký milý." povedala. ,,Nechcem ťa stratiť." Meteor zafŕkal. 

,,Už asi idem, ale počkaj, ešte raz sa vrátim." povedala Lassie a po dvoch skákala dolu schodmi. O chvíľu sa ocitla na prahu hlavých vchodových dverí bytovky. Otvorila dvere a z kvetín, čo rástli v predzáhradke, urobila kyticu. Po chvíli už skákala na schodoch. ,,Meteor!" šepla. Jednorožec, stále ležiaci pod mäkkou sivou dekou, zafŕkal. ,,Priniesla som ti niečo." Lassie k nemu podišla a položila kyticu k Meteorovi. Meteor na ňu trochu nechápavo pozrel, zastrihal ušami a ovoňal kvetiny. ,,To kvôli dnešnému dňu." povedala. ,,To preto, že sme nešli zbierať kusy. Viem, že to nie je také, ako kúsok z hviezdy, ale to je len ako kompenzácia." Meteor sa vďačne obtrel o líce Lassie a ona ho jemne pohladila. ,,Už idem." povedala. ,,Dobrú noc!" Meteor jej na rozlúčku zaerdžal.