4. kapitola

09.10.2024

,,Meteor!" šepla Lassie do tmy. ,,Kde si?" Niečo sa v tme pohlo a zafŕkalo. Lassie pribehla k jednorožcovi a hodila sa mu okolo krku. Meteor švihol chvostom a Lassie ho pobozkala medzi nozdrami. Vyskočila mu na chrbát a objala ho okolo šije. ,,Prepáč, Meteor." povedala Lassie a jednorožec na ňu zazrel. ,,Dosť som sa zdržala. Vieš, prišla moja sesternica, Belle. Je hrozná! Dnes sa mi podarilo zdrhnúť, ale možno inokedy nebudem mať také šťastie." vysvetlila Meteorovi. 

,,Meteor, tam!" vykríkla Lassie keď uvidela kúsok. Meteor zrýchlil tempo cválania. 

Keď už boli pri kúsku, Meteor vyčaroval bielu dieru a Lassie doň vhodila kúsok. Pozrela sa smerom na dol. Boli priamo nad parkom. Všetky stromy boli krásne zelené. Iba stará japonská čerešňa mala iné sfarbenie. Zvyčajne v takomto období mala ružové kvety, ale akosi mali nádych hnedej. 

Meteor vykročil dopredu, ale Lassie ho trošku potiahla za hrivu. Jednorožec zastal a pozrel sa na Lassie. ,,Čo je s tou čerešňou?" spýtala sa Lassie a jemne ho ľavou nohou poklopkala na boku. Meteor sa vybral smerom k čerešni. 

Keď tam už dorazili, Lassie zoskočila z jednorožcovho chrbta a bruškami prstov pohladila lupene posledných, celkom ružových kvetín. Boli na nich kvapky vody. Potom sa otočila a uvidela kvety, ktorých lupene už boli hnedé. Končekmi prstov sa ich dotkla, ale hneď lupienky popadali na trávu. 

Lassie sa otočila a pozrela sa na Meteora, ktorý jedol čerstvú zelenú trávu. V mesačnom svetle sa jeho čierna srsť krásne leskla. Lassie sa pousmiala. Otočila sa späť ku kvetinám a zhlboka sa nadýchla. 

,,Meteor..." šepla po chvíli jednorožcovi. Meteor prikráčal k Lassie a pozrel sa na ňu spýtavým pohľadom. ,,Nevieš, čo je s týmto stromom?" spýtala sa. Meteor potriasol hlavou. Sklonil hlavu a ovoňal koreň, ktorého časť trochu vytŕčala zo zeme. Potom hlavu zdvihol a ovoňal aj kmeň, konáre, listy i kvety. Meteor sa na ňu pozrel, akoby si od Lassie pýtal nejaké informácie o čerešni. Lassie sa narovnala a začala hovoriť: ,,Je to japonská čerešňa a ak dobre viem, má vyše 90 rokov." Meteor zastrihal ušami a opäť sklonil hlavu ku koreni. Vyčaroval misku, v ktorej bola zlatistá voda. Narovnal sa a vyčaroval siluetu Lassie, ktorá japonskú čerešňu polievala tou zlatou vodou. Lassie to urobila. Potom na ňu Meteor zaerdžal a hodil očkom dozadu. Lassie mu vysadla na chrbát a išli pozbierať ďalšie kusy. 

,,Ach..." povzdychla si Lassie keď sa pozrela na hodinky. ,,Už by som mala ísť." poznamenala. Meteor sa vybral smerom k bytovke. 

Keď už boli na streche, Lassie zoskočila z chrbta Meteora. Potom sa mu pozrela do očí. ,,Nič nesľubujem." odvetila Lassie. ,,Bojím sa." priznala. Už-už chcela niečo povedať, ale Meteor sa jej obtrel o líca. ,,Už idem radšej." povedala a pobrala sa do bytu. 

,,Ešte nikto sa nezobudil." pomyslela si s úľavou Lassie a pobrala sa do izby. Belle ešte, našťastie, spala. Lassie si sadla do kresla a začítala sa do knihy. 

,,Čo robíš?" ostro sa spýtala Belle. ,,Čítam." odpovedala Lassie. Belle sa posadila do tureckého sedu a omotávala si okolo prsta prameň svojich čiernych vlasov. ,,Ty mi nechceš doniesť raňajky?" spýtala sa Belle a Lassie prekvapene zavrela knihu. ,,Nie." odvetila. ,,To ako myslíš? Nie preto si sa zobudila skôr?" spýtala sa Belle. ,,Ty si myslíš, že ja ťa budem obskakovať?" začudovala sa Lassie. ,,No nie." dodala. ,,Ale ja som na návšteve!" vykríkla Belle. Teraz sa už zobudila aj René a Maria. Vbehli do izby Lassie, kde sa sesternice hádali.

,,Stačilo!" zakričala Maria a Lassie s Belle stíchli. ,,Pri raňajkách si to celé prejdeme." 

Lassie a Belle sa začali pri raňajkách prekrikovať. ,,Hovorí len jedna!" vykríkol Max. ,,A začne Belle." vyhlásila Maria. ,,Ďakujem, teta Maria." povedala Belle a povýšenecky zazrela na Lassie. ,,No, bolo to tak, že..." A porozprávala Belle svoju verziu. ,,Klamárka." pomyslela si Lassie keď Belle dorozprávala. ,,Po celý čas klamala." 

Dospelí po verzii Belle nič nepovedali. Chceli si počkať dokým Lassie vyrozpráva vlastnú verziu, no na tete René bolo vidno, že Belle chce niečo povedať. A Lassie vyrozprávala pravdu. 

Keď dopovedala, René už nevedela počkať a vykríkla: ,,Belle, ty si chcela, aby ti Lassie spravila raňajky?!" ,,Áno." povedala. 

Chvíľu sa ešte dohadovali a potom Maria navrhla: ,,Belle, Lassie, čo by bolo keby, ste sa s tetou René išli poprechádzať do parku?" Maria preto navrhla René, pretože vedela, že sa potrebuje "vyvetrať". A chcela zmeniť tému. 

,,Áno, Maria, vynikajúci nápad." podporil ju Max. A tak sa išli poprechádzať do parku.

,,Večera!" vyhlásila René a Lassie, Belle a Max sa pobrali k stolu. Počas celého večerania vládlo ticho. Lassie sa celú dobu pozerala do taniera, ale Belle sa občas narovnala a premeriavala si ju. 

,,Dievčatá, choďte už spať!" povedal Max a Belle s Lassie sa pobrali do izby. Po tom, ako si Lassie ľahla na malú žltú pohovku čo mala v izbe sa nevrtela. Chcela, aby Belle zaspala čo najskôr. Síce nesľubovala Meteorovi nič, nemala z toho dobrý pocit. ,,Musím mu pomôcť!" hovorievala si Lassie v duchu. 

Keď si už myslela, že Belle spí, vykradla sa z bytu a vyšla na strechu. No nevedela, čo ju v tú noc bude čakať.